Jarné rána majú svoje špecifické čaro. Posledný mesiac už spávame pri otvorenom okne a tak ráno do vnútra prúdi čerstvý vzduch, jedným uchom počúvam štebot vtákov a ranné svitanie prechádza izbou. Rolety sú len do pol okna. Preto, aj keď idem spať často okolo polnoci a vstávam krátko po 6.00, tak vďaka prívalu jarnej energie sa budím čerstvá a s dobrou glykémiu. Aj keď, sú dni a rána, ktoré má hneď vyvedú z omylu. Také ráno bolo aj to dnešné. Mrzel ma fakt, že som v noci ignorovala budík a tak opäť nemám informáciu o nočnej hladine cukru v krvi. Zobudila som sa krátko pred šiestou na hlas škovránka, možno vrabca, skontrolovala som malého votrelca, ktorý si opäť raz našiel v noci cestu pod moju perinu a prvé kroky smerovali rovno ku glukomeru. Tak ako každé ráno, táto cesta je nemenná a v mojej hlave sa práve odohráva veľká tipovacia súťaž.  

Mávate ten pocit, keď si myslíte, že hladina je zaručene nižšia, v horšom prípade Vás ohrozuje hypo? Dnešné ranné pocity boli jasné – určite bude na glukomeri svietiť krásne číslo. Bum, môj malý pomocník 2in1 micro ma veľmi rýchlo priviedol do reality a vyvrátil moje predpoklady – 9,8 mmol/l hneď z rána? Čo sa asi tak dialo v noci? Je jasné, že túto noc si asi pri posteli postavím orloj, aby som sa zobudila. Predsa len, pracovný deň, pohyb na čerstvom vzduchu, práca v záhradke, deti, prechádzka a ja spím ako drevo.

 

Nasleduje ďalšia ranná rutina a tou je pohár vody s citrónom, uvariť zelený čaj a pripraviť zdravé raňajky pre dvoch malých nezbedníkov – smoothie. Dnes to bude cviklová šťava, avokádo, banán, chia, goji a kiwi. Super bomba plná vitamínov a tak neodolám ani ja a dám si hlt, len jeden. Mňam. Utekám na poschodie, kde už počujem prvé zvuky dvoch malých labiek. Ráno to otočím niekoľkokrát – beriem to ako rozcvičku, a už o 7.00 mám podľa krokomeru v mobile najazdených 1000 krokov. Upraceme postele, obliekame sa, budím dcérku Romi a už začína náš malý cirkus. Veselo je u nás, či je ráno a či večer. Bolus som si nedám, keďže ranný bazál by ma mal podržať. Tak ako aj po iné rána. Mám to predsa otestované aj v prípade, že niečo malé zbodnem popri raňajších pretekoch do škôlky a práce. Pripravím si ešte svoje mini raňajky – paradajkový džús so šťavou z citróna, pridám deci cviklového freshu, power protein, chia a ľanové semiačka. Tento proviant má len 2 SJ v 0,5l a  je základom prežitia v raňajšej zápche smerom do Bratislavy.

V myšlienky mi prúdia hore dole, asi ako glykémia. Preto sa ešte raz meriam a s malou dušičkou verím, že hodnota bude lepšia. OMYL – glykémia 11,3 mmol/l ma teší tak, ako paradajková polievka na nových šatách dcérky Romanky. Na Spiritke pridám bolus 1,5 j, deti, seba, tašku s obedom naložím do auta a vyrážame. Ako šofér diabetik viem, že merať sa pred každou jazdou je nesmierne dôležité. Pravdou však je,že nie vždy to dodržm. Mám opäť záväzok sa v niečom polepšiť. Vyložím deti v škôlke, pusa, objať, zakývať a sadám do auta. V zápche si čas krátim veselou hudbou v štýle latino, popíjam po malých dúškoch svoje poctivo pripravené raňajky a pre istotu sa ešte raz meriam – s glukomerom 2in1 je to malina – glukomer odmeria, aplikácia zapíše a pamätá. Glykémia po boluse 9,9 mmol/l – normálne cítim ako cukor klesá. Poznáte ten pocit aj vy? Neviem, či je to o psychike alebo som po tých rokoch už ozaj tak vycvičená, ale vnútorný senzor mi hlási klesajúcu glykémiu. Cítim sa fajn a to je dôležité. Pohoda, kľud a správne vnútorné nastavenie má svoj zmysel, lebo inak Vás si Vás podajú stres, problémy, cukor, zoznam je dlhý. Okrem toho, že sa budem viac merať (mala som teraz obdobie, kedy som sa meral len 3-4krát denne, čo mi nestačilo), dávama si záväzok, že sa budem aj viac usmievať a jednoducho brať veci, také ako prídú, tešiť sa z maličkostí a byť vďačná.  Lúčim sa s Vami slovami Jonathana Sacksa: „Okolo nás sú stovky možností, aby sme boli šťastní, stačí len otvoriť oči a byť vďační.“

Pridaj komentár

Your email address will not be published.

*