Beh je moja láska

Prekážky treba prekonávať  a nie sa im poddávať a dávať si ciele to som celá JA.  Je skoro ráno, alebo neskoro večer, obúvam  si tenisky a vybieham do tmy.  No ešte predtým samozrejme odmeriam glykémiu, to je základ. Mám 32 rokov,  26 rok sa liečim na DM 1 a vďaka pánu bohu okrem nepatrných zmien na očnom pozadí som celkom zdravá. Nedávno som opäť prešla na inzulínovú pumpu Accu Check combo. Krok správnym smerom, hlavne, čo sa týka lepšieho manažovania inzulínu, stravy a pohybu. Minimalizovanie nízkych glykémií, ktoré ma v poslednom čase riadne tak vyčerpávali je pre mňa momentálne to najdôležitejšie.

S rekreačným behním som začala počas štúdia na vysokej škole v roku 2007, bolo to však len také „obyčajné behanie“ a akýsi doplnok k iným športom,  lebo počas štúdia bolo pre mňa to naj plávanie a cyklistika. V roku 2009 som sa presťahovala kvôli práci do Bratislavy a vtedy som behu začala postupne prepadávať. Sledovanie času, rýchlosti, ubehnutých kilometrov. V práci sme vytvorili team a šup ho rovno odbehnúť Štafetový beh na ČSOB maratón, svoj 5 km úsek som zvládla za 27 minút, priemer, ale pre mňa zároveň výzva na trénig a zlepšovanie. V Bratislave je pre bežcov nekonečné more možností, kde sa dá behať, ale aj veľa športových podujatí, venovaných behu. Rada som vybehla na Kamzík do prírody, či na Kuchajdu alebo sa len tak motala ulicami.  Potom prišla operácia kolena, pre bežca, športovca rana pod pás, ale nevadí o dva mesiace som už stála na svahu a nohu postupne zaťažovala a pripravovala na pohyb.

Základom pre diabetika je mať vždy pri sebe prvú pomoc, ja nosím hroznový cukor a telefón, pre každý prípad. Počas behu si cukor nemeriam, glukometer so sebou nenosím, ale pred behom sa vždy odmeriam a patrične pripravím. Ak mám hladinu cukru v krvi nižšiu okolo 5 mmol dám si asi 2 SJ, ak je nad 10 mmol potrebujem 1-2 jednotky humalogu, ale tréning je v nižšej intenzite. Samozrejme pri glykémii nad 17 mmol behanie odkladám a dám si len domáci strečing.

Postupne som zvládala aj dlhšie trasy, kondička sa zlepšovala s počtom odbehnutých kilometrov a ten pocit, na nezaplatenie. Len ja, jedna noha za druhou, v hlave prázdno 😀 , ak ma však niečo trápilo, odrazilo sa to aj na kvalite behu. Keď som ostala tehotná beh (aj ostatné športy) išiel bokom, ale aspoň dlhými prechádzkami  a každodenným pohybom som si udžiavala kondičku a samozrejme aj váhu. Počas tehotenstva som pribrala necelých 11 kg a z pôrodnice som už domov išla s pôvodnou váhou. Hneď ako to bolo možné som sa vrátila k behu, opäť postupne, pomaly. Mojím obľúbeným behom sa stal Night run – nočný beh Bratislavou, zatiaľ som absolvovala 4 ročníky a verím, že si budem môcť túto neopísateľnú atmosféru užiť každý rok.  Keď som odbehla Night run v roku 2012, môj syn mal presne rok a s časom 49 minút za 10 km som bola neskutočne spokojná. Krátko po tom som sa však dozvedela, že som opäť tehotná a behanie išlo bokom.  Nič nie je nemožné, veď čo je viac, ako mať kompenzovaný diabetes, dve zdravé deti, domov, rodinu a kopec priateľov.

                              

Presťahovali sme sa na dedinu, kúsok do Bratislavy, zariadili bývanie, deti rástli a ja som postupne každú chvíľku venovala športu, no hlavne behaniu. V roku 2014, keď mala dcérka rok a ja som začala chodiť na pol úväzok do práce, sme sa vydali do Prahy. Áno išla som si tam zabehať –  desiatku centrom Prahy. Ten úžasný pocit, keď Vás ženú Vaše nohy a spolu s Vami uteká asi 10 tisíc bežcov, o mesiac na to, opäť moja srdcovka Night run vtedy som sa začala pohrávať s myšlienkou odbehnúť polmaratón, teda 21,98 km. Behávať som chodila či bol mráz, chlad, pršalo, fúkalo, veď tréning robí majstra. Väčšinou skoro ráno, pokiaľ deti spali  alebo večer keď som prišla z práce, uložila deti a šup von. Týždeň pred pol maratónom som ochorela, glykémia stúpla. Robila som všetko preto, aby som do toho veľkého dňa bola v poriadku, aspoň ako tak. V to ráno som mala dobrú glykémiu, dala som si ľahké raňajky, chlieb s maslom a s medom, hodinu pred behom ešte banán, vodu. Odmerala som si cukor, pamätám sa, že glykémia bola okolo 10 mmol. Fajn, ide sa na to. Nabalená hroznovým cukrom, s podporou kolegu z práce, ktorý mi držal tempo sme úspešne vyštartovali. Počas behu som si dopĺňala energiu hroznovým cukrom, na občerstvovačke iontový nápoj, kúsok banánu, horká čokoláda…hlavne nezastať. Po 2 hod a 5 minútach som bola v cieli. S medailou na krku som napochodovala do stanu k záchránarom odmerať si cukor. Výsledok 8,7 mmol. Doplnila som ešte SJ, plná emócií sadla do atua a išla domov. Glykémia však stúpala, až na hranicu 24 mmol. Jedla som ľahké jedlá, pichla inzulín a merala sa ďalej. K večeru cukor začal tak klesať, že som až do nasledujúceho dňa obeda inzulín nepotrebovala a v noci som vypila takmer liter džúsu.  Bol to pre organizmus záťaž, ale aj takto človek – diabetik spozná ako sa jeho organizmus správa počas hraničných situácii.

Behám ďalej, niekedy viac, niekedy menej, striedam to s inými športami, ktoré mám rada, nič mi nie je cudzie, hlavne že sa hýbem….a plním svoje osobné ciele.

Počas návštevy New Yorku som si vychutnala aj beh Manhatanskými  ulicami a v Central parku. Bolo to famózne, splnený sen,  veď behať po miestach, ktoré poznáte z filmov a zrazu ste tam.

 

K športu a k zdravému životnému štýlu sa snažím viesť aj naše deti. Posadím ich na bicykel a behám pri nich a oni len kričia: „Pridaj mamiiii, dobehni náááás 🙂

                   

 

3 Comments

  1. Boze tento clanok ma prave neskutocne namotivoval!!!! Behavam 4 -5 dni v tyzdni po 3-4 kilometroch pretoze mi stale klesa glykemia (mam čip takze pekne vidim ako mi moja kryvka zleti dole) a zatial som nenasla nic cim glykemiu udrzat pretoze hroznovy cukor ani sladke napoje nestacia a kedze som zacala behat aby som sa psychicky citila lepsie samozrejme ked sa musim davkovat tolkym sladkym pri 3 kilometroch – som z toho akurat unavena. Ale dakujem za clanok ❤

Pridaj komentár

Your email address will not be published.

*