Milujem hory, prírodu a keď v zime k tejto kombinácii pridám ešte sneh, lyže a slnečné počasie, skvelá lyžovačka je na svete. Lyžujem od svojich troch rokov a s malými prestávkami (tehotenstvo, kojenie, deti) sa mu venujem každú zimu. Pred tým ako sa narodili deti, boli naše lyžovačky až priveľmi akčné. Lyžovať sme začínali skoro ráno a na svahu boli až do záverečnej. Sedem dní po sebe, na svahu sme chceli využiť každú minútu a často sme sa pretekali, kto viac zjazdí. Ešte pred príchodom vlekárom a spustením vlekom, sme stáli s priateľom (už manželom) a kamarátmi na svahu a čakali na spustenie lanovky. Zo svahu sme išli vždy poslední a ja vždy vyzbrojená cukrom, banánom, ale bez glukomeru. Bála som sa nosiť ho so sebou na svah, tak isto aj inzulínové perá. Keď som glukomer nechala v aute, bol dlhšie nefunkčný kvôli zime. No po poslednej lyžovačke a skúsenosti s glukomerom 2in1 Micro mám vyhraté. Spolu s inzulínovou pumpou Accu Check Spirit – mojou Spiritkou sme vytvorili skvelú trojku.

Lyžovačka bola fantastická. Dobrá partia, sneh, ideálne počasie a pohyb na čerstvom vzudchu. Všetko do seba zapadalo ako puzzle našich detí. Dôkazom boli aj nádherné výsledky počas celého dňa. Poctivo som sa merala, sledovala, aby som mohla s vami pozdielať svoje skúsenosti, ale dozvedieť sa aj to, ako to robíte počas lyžovania. Myslím si, že takéto informácie a poučenie sa navzájim sú najlepšia škola, ako krotiť svoje glykémie a udržať sa v norme. Budem rada, ak vložíte pod článok Váš komentár.

Prvý deň sa lyžovalo v Jasnej – slovenský Aspen. Aj keď cenovo drahšie stredisko, pre mňa však top na Slovensku. Diabetici vlastniaci ZŤP preukaz si však môžu pri kúpe skipassu uplatniť zľavu, čo nie je na zahodenie. Kvalitou, službami, peknými zjazdovkami ponúka toto stredisko pre každého niečo.  Pre mňa – lyžovanie do nemoty. Hore, dole, hore, dole. Raz za čas prestávka, odmerať glykémiu, napiť sa, doplniť energiu, stiahnuť bazál na pumpe a opäť na svah. V sobotu som najazdila podľa múdrych hodiniek cca 30 km a na svahu strávila 5 hodín. Už ráno som sa zobudila s výbornou glykémiu 5,6 mmol/l, na raňajky som si dala 4 SJ, bolus 2 jednotky humalogu a bazál na Spiritke som stiahla na 70%. Môžme vyraziť. Po hodine lyžovania glykémia klesla o 10.00 na 4,3 mmol/l, preto som bazál stiahla ešte na 50% a doplnila 2 sacharidové jednotky. Pred obedom krásnych 4,2, zjedla som len rajčinovú polievku a vypila čaj s medom.  Šupla som si 2 jednotky bolus a vyrazila na svah. Tak ako krásne bolo počasie, také pekné boli aj moje hodnoty a krásne odkazy na displeji glukomera 2in1. Vďaka svojej veľkosti, je úplne bez problémov skladný, čo je pre mňa dôležité nezavadzia vo vrecku. Predsa len v bunde nosím ešte mobil, servítky, hroznový cukor, balzam na pery, klúče od auta…a glukomer. Preto oceňujem tú veľkosť, resp. malosť tohto pomocníka – kontrolóra.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Večer sme zakončili pri chutnej večeri a pohári bieleho suchého vína. Nechýbala veselá debata, vtipy a príjemná atmosféra. Po polnoci sme unavení zaľahli do postele, veď ráno sme opäť vstávali na svah. Telo si potrebuje aj oddýchnuť a zregenerovať. Posledná kontrola pred spaním – 8,2 mmol/l . Je to v poriadku, lebo viem, že organizmus bude ešte spalovať energiu a hladina cukru v krvi pôjde smerom dole.

V nedeľu ráno nás slnko ťahalo z postele, ale pevne sme mu odolávali takmer do 9.00. Moje prvé kroky smerujú rovno ku glukomeru – správa je jasná 5,2 mmol/l. Zjeme raňajky, u mňa za 3 SJ, bolus 2 jednotky, bazál hneď na 50 % a nech sa páči už nás víta lyžiarske stredisko Malino Brdo. Pekne sa naskladáme do kabínky, ja ešte za jazdy kontrolujem glykémiu – hodnota 7,7 mmol/l je ideálna, tak ako aj ostatné podmienky na lyžovanie. Počas jazdy však cítim slabosť a tak smer bufet a meranie. Hypoglykémia- dopĺňam sacharidy za takmer 4 SJ. Ako som však neskôr zitila, toto množstvo už bolo veľa, keďže glykémia vyskočila nad 10 mmol/l, čo ma už tak netešilo. Kontraregulácia trvala aj neskôr, napriek tomu, že som bazál vrátila o 14.00 hodine na 100 %, dala bolus 2 jednotky a ostala bez obedu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Len rajčiny a dva plátky tvrdého syra. Aj napriek tomu, že žijem s diabetom už viac ako 25 rokov, stále ma tieto nelogické javy dokážu prekvapiť a niekedy aj pekne vykolajiť.  Takto to však je a dôležité je správne zasiahnuť a vedieť AKO poriešiť aktuálnu situáciu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príjemne unavená, zrelaxovaná, ale hlavne odpočinutá po náročnom pracovnom týždni sa vraciam späť do reality a pracovného týždňa. Doma čakajú dve nezbedné a živé deti, hŕba špinavého prádla a milión iných drobných povinností…práčka už točí druhé kolo, prečítať rozprávku po kúpeli voňavým ratolestiam, ktoré už spia vo svojich posteliach a ja s manželom pri pohári vína rekapitulujeme uplynulý športový víkend. Pretože nie len mamina športovala, ale aj náš malý športovec Robko.

 

Pridaj komentár

Your email address will not be published.

*