Lyžovanie s diabetom

Milujem hory, prírodu a keď v zime k tejto kombinácii pridám ešte sneh, lyže a slnečné počasie, skvelá lyžovačka je na svete. Lyžujem od svojich troch rokov a s malými prestávkami (tehotenstvo, kojenie, deti) sa mu venujem každú zimu. Pred tým ako sa narodili deti, boli naše lyžovačky až priveľmi akčné. Lyžovať sme začínali skoro ráno a na svahu boli až do záverečnej. Sedem dní po sebe, na svahu sme chceli využiť každú minútu a často sme sa pretekali, kto viac zjazdí. Ešte pred príchodom vlekárom a spustením vlekom, sme stáli s priateľom (už manželom) a kamarátmi na svahu a čakali na spustenie lanovky. Zo svahu sme išli vždy poslední a ja vždy vyzbrojená cukrom, banánom, ale bez glukomeru. Bála som sa nosiť ho so sebou na svah, tak isto aj inzulínové perá. Keď som glukomer nechala v aute, bol dlhšie nefunkčný kvôli zime. No po poslednej lyžovačke a skúsenosti s glukomerom 2in1 Micro mám vyhraté. Spolu s inzulínovou pumpou Accu Check Spirit – mojou Spiritkou sme vytvorili skvelú trojku.

Lyžovačka bola fantastická. Dobrá partia, sneh, ideálne počasie a pohyb na čerstvom vzudchu. Všetko do seba zapadalo ako puzzle našich detí. Dôkazom boli aj nádherné výsledky počas celého dňa. Poctivo som sa merala, sledovala, aby som mohla s vami pozdielať svoje skúsenosti, ale dozvedieť sa aj to, ako to robíte počas lyžovania. Myslím si, že takéto informácie a poučenie sa navzájim sú najlepšia škola, ako krotiť svoje glykémie a udržať sa v norme. Budem rada, ak vložíte pod článok Váš komentár.

Prvý deň sa lyžovalo v Jasnej – slovenský Aspen. Aj keď cenovo drahšie stredisko, pre mňa však top na Slovensku. Diabetici vlastniaci ZŤP preukaz si však môžu pri kúpe skipassu uplatniť zľavu, čo nie je na zahodenie. Kvalitou, službami, peknými zjazdovkami ponúka toto stredisko pre každého niečo.  Pre mňa – lyžovanie do nemoty. Hore, dole, hore, dole. Raz za čas prestávka, odmerať glykémiu, napiť sa, doplniť energiu, stiahnuť bazál na pumpe a opäť na svah. V sobotu som najazdila podľa múdrych hodiniek cca 30 km a na svahu strávila 5 hodín. Už ráno som sa zobudila s výbornou glykémiu 5,6 mmol/l, na raňajky som si dala 4 SJ, bolus 2 jednotky humalogu a bazál na Spiritke som stiahla na 70%. Môžme vyraziť. Po hodine lyžovania glykémia klesla o 10.00 na 4,3 mmol/l, preto som bazál stiahla ešte na 50% a doplnila 2 sacharidové jednotky. Pred obedom krásnych 4,2, zjedla som len rajčinovú polievku a vypila čaj s medom.  Šupla som si 2 jednotky bolus a vyrazila na svah. Tak ako krásne bolo počasie, také pekné boli aj moje hodnoty a krásne odkazy na displeji glukomera 2in1. Vďaka svojej veľkosti, je úplne bez problémov skladný, čo je pre mňa dôležité nezavadzia vo vrecku. Predsa len v bunde nosím ešte mobil, servítky, hroznový cukor, balzam na pery, klúče od auta…a glukomer. Preto oceňujem tú veľkosť, resp. malosť tohto pomocníka – kontrolóra.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Večer sme zakončili pri chutnej večeri a pohári bieleho suchého vína. Nechýbala veselá debata, vtipy a príjemná atmosféra. Po polnoci sme unavení zaľahli do postele, veď ráno sme opäť vstávali na svah. Telo si potrebuje aj oddýchnuť a zregenerovať. Posledná kontrola pred spaním – 8,2 mmol/l . Je to v poriadku, lebo viem, že organizmus bude ešte spalovať energiu a hladina cukru v krvi pôjde smerom dole.

V nedeľu ráno nás slnko ťahalo z postele, ale pevne sme mu odolávali takmer do 9.00. Moje prvé kroky smerujú rovno ku glukomeru – správa je jasná 5,2 mmol/l. Zjeme raňajky, u mňa za 3 SJ, bolus 2 jednotky, bazál hneď na 50 % a nech sa páči už nás víta lyžiarske stredisko Malino Brdo. Pekne sa naskladáme do kabínky, ja ešte za jazdy kontrolujem glykémiu – hodnota 7,7 mmol/l je ideálna, tak ako aj ostatné podmienky na lyžovanie. Počas jazdy však cítim slabosť a tak smer bufet a meranie. Hypoglykémia- dopĺňam sacharidy za takmer 4 SJ. Ako som však neskôr zitila, toto množstvo už bolo veľa, keďže glykémia vyskočila nad 10 mmol/l, čo ma už tak netešilo. Kontraregulácia trvala aj neskôr, napriek tomu, že som bazál vrátila o 14.00 hodine na 100 %, dala bolus 2 jednotky a ostala bez obedu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Len rajčiny a dva plátky tvrdého syra. Aj napriek tomu, že žijem s diabetom už viac ako 25 rokov, stále ma tieto nelogické javy dokážu prekvapiť a niekedy aj pekne vykolajiť.  Takto to však je a dôležité je správne zasiahnuť a vedieť AKO poriešiť aktuálnu situáciu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príjemne unavená, zrelaxovaná, ale hlavne odpočinutá po náročnom pracovnom týždni sa vraciam späť do reality a pracovného týždňa. Doma čakajú dve nezbedné a živé deti, hŕba špinavého prádla a milión iných drobných povinností…práčka už točí druhé kolo, prečítať rozprávku po kúpeli voňavým ratolestiam, ktoré už spia vo svojich posteliach a ja s manželom pri pohári vína rekapitulujeme uplynulý športový víkend. Pretože nie len mamina športovala, ale aj náš malý športovec Robko.

 

Zima s diabetom

Teploty vonku nám na Nový rok klesli pod nulu, všetko navôkol bolo krásne omrznuté. Mrázik sa vonku slušne vyšantil a tak sme sa vybrali na novoročnú prechádzku. Veď ako na Nový rok, tak po celý rok. Milujem ten pocit, keď mám líca vymrznuté, zima ma jemne štípe po tele a čerstvý vzduch prechádza každou bunkou. Preto, či je leto, či je mráz pohyb vonku je na nezaplatenie. Pre nás diabetikov by mal byť pohyb neodeliteľnou súčasťou. Pohybom na čerstvom vzduchu sa otužujeme, posilňujeme si imunitu, spálime nejakú tu kalóriu, hladinu cukru v krvi nám pošle milý ďakovný list formou správy na displeji Vášho glukomeru a bude Vám jednoducho skvelo. Je jedno, či je to chôdza, nordic walking, lyže, bežky alebo sánkovanie. Jednoducho hýbte sa. Verím, že ste si dali Novoročné predsavzatie v tomto duchu a ak nie, nevadí, nikdy nie je neskoro.

 

 

Ja som si počas týchto sviatkov dopriala celkom slušnú dávku pohybu. Či už formou tréningu vnútri alebo vonku, heslom bolo nepoľaviť a hýbať sa. A úprimne, pritom zabaviť (unaviť) hlavne deti, rodinu, prípadne aj susedov.

Deň pred Štedrým dňom sme boli aktívni hneď z rána. Postaviť morčací vývar, pripraviť obed a spolu s Robkom, mojím 5 ročným synom smer hokejový štadión. Čakal nás hokejový mini zápas deti versus rodičia. Korčule do vaku, hokejky do kufra, hurá ide sa na to.  Priznám sa, že mám radšej inline korčule, ale čo by ste nespravili pre radosť a motiváciu malého športovca. A ruku na srdce, aj mne padol tento športový počin vhod, keďže glykémia po raňajkách nebola práve v ten deň ideálna. Keďže mi bolo málo, tak sme si večer odskočili od šporáka a vypekania, zacvičiť si TRX, spolu s mojou malou 3,5 ročnou dcérkou Romankou. Je to skvelá forma outdoor cvičenia, ktoré sa dá počas dobrého počasia rozbaliť aj vonku. TRX-u sa s prestávkami venujem cca 3 roky a je to môj favorit, dokonca mi už popruhy visia aj doma zo stropu 🙂 Glykémia pred cvičením 6,3, tak som na svojej novej kamoške Spiritke znížila bazál na 40% a glykémia na glukomeri 2in1 smart po tréningu 6,7 🙂 Spokojnosť. Romanke aj mne sa tréning páčil a veru celú hodinu poctivo drepovala, klikovala s nami. Tréner Ľubo len uznanlivo pokývkával hlavou. Vysmiate, nabité energiou a s dobrou náladou sme sadli do auta a smer domov dokončiť náš light vianočný šalát.

 

 

Štedrý deň sa u nás relatívne niesol v duchu pohody (aj keď pri dvoch hyperaktívnych deťoch je toto odvážne vyhlásenie), rozprávky pustené, koledy vyhrávali, ešte vyrobiť s deťmi Betlehem a po ľahkom obede som len zahlásila: “všetci obliecť, ide sa von.” Dali sme si hodinovú prechádzku, na poli sme nakŕmili vtáčiky a rozdelili sa s nimi o naše medovníky, zahrali si hokej so susedmi na ulici a potom už len rýchlo domov, zohriať sa vo vani a zasadnúť za prestretý vianočný stôl.

Neviem, ako je to u Vás, ale na mňa má prechádzka silný účinok, čo sa týka sťahovania glykémie smerom nadol. Niekedy doslova rapídnym spôsobom. Našťastie už mám inzulínovú pumpu a v tomto smere sa  môj život diabetika o významy krok zlepšil. Takmer žiadne hypoglykémie, oslabenia počas športu alebo počas bežného dňa. Bazál si nastavím podľa aktuálnej glykémie a môžem vyraziť. Veľakrát si bazál počas aktivity mením, záleží od intenzity tréningu a ak je nutné inzulínovú pumpu radšej úplne vypnem.

Na 1. sviatok vianočný sme (náš JFK klub v Malinove) od našej skvelej trénerky Janky dostali aktívny vianočný darček v podobe hodiny Nordic walkingu spolu s outdoor tréningom. Aj keď sme po polnočnej omši išli spať neskôr, ráno o 9.00 som sa nabalená hroznovým cukrom, s dobrou náladou a ešte lepšou glykémiou 5,9 mmol hlásila na obvyklom mieste. V parku sa nás stretlo asi 20 členov nášho športového klubu JFK a tréning sa mohol začať. V poslednom období som mala problémy s častými hypoglykémiami, niekedy aj viackrát počas dňa. Zakúpila som si Dexcom senzor počas dvoch týždňov som sa poctivo sledovala. Zaujímalma hlavne fakt, ako moje telo reaguje na rôzne športové aktivity a intenzitu tréningu. Zaujímavým zistením bolo pre mňa aj napríklad to, ako začínam prudko klesať, keď pridám na intezite, napríklad beh poschodoch. Preto som sa rozhodla dať behaniu menšiu pauzu a nahradiť ho Nordic walkingom. Veľa z Vás už určite o tomto športe počulo. Je to skvelé forma pohybovej aktivity na čerstvom vzduchu, ktorú môžte vykonávať počas celého roka a takmer za každého počasia.

 

 

Nordic walking je športovo ozdravná aktivita, ku ktorej potrebujete špeciálne paličky, kvalitnú obuv (u nás diabetikov platí dvojnásobne) a vedieť správnu techniku pohybu. Preto zo začiatku odporúčam absolvovať hodiny s akreditovaným inštruktorom. Tento šport sa odporúča všetkým vekovým kategóriam a diabetici nemajú pri nej nijaké obmedzenia. Samozrejme, len vyraziť za ideálnych glykemických podmienok 🙂 

Svoje Vianočné narodeniny som oslávila športom  a pod vedením trénerky Janky, ktorá z nás chcela “vyhnať” zemiakový šalát, koláče a iné sviatočné prehrešky. Našťastie s Vianočným prejedaním nemám skúsenosť a preto mi bola odmenou ľahkosť pri cvičení a dobrý pocit.

 

 

Záver roka, sme ukončili skvelou lyžovačkou. Tentokrát hlavnú úlohu hrala Romanka a úloha znela jasne, na Silvestra sa postaví prvýkrát na lyže a pochytí nejaké základy tohtomimoriadne obľúbeného športuv našej rodine. Celá posádka auta bola namotivovaná a plná očakávaní. Sadli sme si do auta a vyrazili smer Semmering. Asi z toľkého nasadenia mi počas cesty glykémia o 9:00 klesla na 2,8 mmol a za volantom ma teda vystriedal manžel. Po pol hodinke sme už boli v cieli.  Odmerať glykémiu, výsledok 10,8 mmol, bazál na Spiritke znížiť na 60 %, stačilo už len obuť lyžiarky, nasadiť lyže a vyraziť na svah. Počasie bolo ideálne, slnečno, -4 stupne , všetci sme si užívali krásu lyžovania a prírody. S Romankou sme prelyživali spoločne celý deň. Bola skvelou žiačkou, takže učiť ju lyžovať bola brnkačka. Vďaka novému glukomeru 2in1 smart som si mohla zmerať glykémiu pohodlne počas čajovej prestávky, keďže klasický glukomer – zmrzol. Obed sme si posunuli na neskorší čas, nikomu sa zo svahu nechcelo odchádzať a pri inzulínovej pumpe je to tak jednoduché. Keď sme o 16:30 príjemne unavení sadli do auta, stačilo už len odmerať glykémiu – výsledok krásny 5,3 mmol, dojedla som 2 sacharidové jednotky a mohli sme vyraziť domov, osláviť koniec roka v kruhu priateľov.

 

                   

 

Všetkým Vám prajem dobré glykémie, pohodu a radosť z pohybu 🙂

Behanie s diabetom

Beh je moja láska

Prekážky treba prekonávať  a nie sa im poddávať a dávať si ciele to som celá JA.  Je skoro ráno, alebo neskoro večer, obúvam  si tenisky a vybieham do tmy.  No ešte predtým samozrejme odmeriam glykémiu, to je základ. Mám 32 rokov,  26 rok sa liečim na DM 1 a vďaka pánu bohu okrem nepatrných zmien na očnom pozadí som celkom zdravá. Nedávno som opäť prešla na inzulínovú pumpu Accu Check combo. Krok správnym smerom, hlavne, čo sa týka lepšieho manažovania inzulínu, stravy a pohybu. Minimalizovanie nízkych glykémií, ktoré ma v poslednom čase riadne tak vyčerpávali je pre mňa momentálne to najdôležitejšie.

S rekreačným behním som začala počas štúdia na vysokej škole v roku 2007, bolo to však len také „obyčajné behanie“ a akýsi doplnok k iným športom,  lebo počas štúdia bolo pre mňa to naj plávanie a cyklistika. V roku 2009 som sa presťahovala kvôli práci do Bratislavy a vtedy som behu začala postupne prepadávať. Sledovanie času, rýchlosti, ubehnutých kilometrov. V práci sme vytvorili team a šup ho rovno odbehnúť Štafetový beh na ČSOB maratón, svoj 5 km úsek som zvládla za 27 minút, priemer, ale pre mňa zároveň výzva na trénig a zlepšovanie. V Bratislave je pre bežcov nekonečné more možností, kde sa dá behať, ale aj veľa športových podujatí, venovaných behu. Rada som vybehla na Kamzík do prírody, či na Kuchajdu alebo sa len tak motala ulicami.  Potom prišla operácia kolena, pre bežca, športovca rana pod pás, ale nevadí o dva mesiace som už stála na svahu a nohu postupne zaťažovala a pripravovala na pohyb.

Základom pre diabetika je mať vždy pri sebe prvú pomoc, ja nosím hroznový cukor a telefón, pre každý prípad. Počas behu si cukor nemeriam, glukometer so sebou nenosím, ale pred behom sa vždy odmeriam a patrične pripravím. Ak mám hladinu cukru v krvi nižšiu okolo 5 mmol dám si asi 2 SJ, ak je nad 10 mmol potrebujem 1-2 jednotky humalogu, ale tréning je v nižšej intenzite. Samozrejme pri glykémii nad 17 mmol behanie odkladám a dám si len domáci strečing.

Postupne som zvládala aj dlhšie trasy, kondička sa zlepšovala s počtom odbehnutých kilometrov a ten pocit, na nezaplatenie. Len ja, jedna noha za druhou, v hlave prázdno 😀 , ak ma však niečo trápilo, odrazilo sa to aj na kvalite behu. Keď som ostala tehotná beh (aj ostatné športy) išiel bokom, ale aspoň dlhými prechádzkami  a každodenným pohybom som si udžiavala kondičku a samozrejme aj váhu. Počas tehotenstva som pribrala necelých 11 kg a z pôrodnice som už domov išla s pôvodnou váhou. Hneď ako to bolo možné som sa vrátila k behu, opäť postupne, pomaly. Mojím obľúbeným behom sa stal Night run – nočný beh Bratislavou, zatiaľ som absolvovala 4 ročníky a verím, že si budem môcť túto neopísateľnú atmosféru užiť každý rok.  Keď som odbehla Night run v roku 2012, môj syn mal presne rok a s časom 49 minút za 10 km som bola neskutočne spokojná. Krátko po tom som sa však dozvedela, že som opäť tehotná a behanie išlo bokom.  Nič nie je nemožné, veď čo je viac, ako mať kompenzovaný diabetes, dve zdravé deti, domov, rodinu a kopec priateľov.

                              

Presťahovali sme sa na dedinu, kúsok do Bratislavy, zariadili bývanie, deti rástli a ja som postupne každú chvíľku venovala športu, no hlavne behaniu. V roku 2014, keď mala dcérka rok a ja som začala chodiť na pol úväzok do práce, sme sa vydali do Prahy. Áno išla som si tam zabehať –  desiatku centrom Prahy. Ten úžasný pocit, keď Vás ženú Vaše nohy a spolu s Vami uteká asi 10 tisíc bežcov, o mesiac na to, opäť moja srdcovka Night run vtedy som sa začala pohrávať s myšlienkou odbehnúť polmaratón, teda 21,98 km. Behávať som chodila či bol mráz, chlad, pršalo, fúkalo, veď tréning robí majstra. Väčšinou skoro ráno, pokiaľ deti spali  alebo večer keď som prišla z práce, uložila deti a šup von. Týždeň pred pol maratónom som ochorela, glykémia stúpla. Robila som všetko preto, aby som do toho veľkého dňa bola v poriadku, aspoň ako tak. V to ráno som mala dobrú glykémiu, dala som si ľahké raňajky, chlieb s maslom a s medom, hodinu pred behom ešte banán, vodu. Odmerala som si cukor, pamätám sa, že glykémia bola okolo 10 mmol. Fajn, ide sa na to. Nabalená hroznovým cukrom, s podporou kolegu z práce, ktorý mi držal tempo sme úspešne vyštartovali. Počas behu som si dopĺňala energiu hroznovým cukrom, na občerstvovačke iontový nápoj, kúsok banánu, horká čokoláda…hlavne nezastať. Po 2 hod a 5 minútach som bola v cieli. S medailou na krku som napochodovala do stanu k záchránarom odmerať si cukor. Výsledok 8,7 mmol. Doplnila som ešte SJ, plná emócií sadla do atua a išla domov. Glykémia však stúpala, až na hranicu 24 mmol. Jedla som ľahké jedlá, pichla inzulín a merala sa ďalej. K večeru cukor začal tak klesať, že som až do nasledujúceho dňa obeda inzulín nepotrebovala a v noci som vypila takmer liter džúsu.  Bol to pre organizmus záťaž, ale aj takto človek – diabetik spozná ako sa jeho organizmus správa počas hraničných situácii.

Behám ďalej, niekedy viac, niekedy menej, striedam to s inými športami, ktoré mám rada, nič mi nie je cudzie, hlavne že sa hýbem….a plním svoje osobné ciele.

Počas návštevy New Yorku som si vychutnala aj beh Manhatanskými  ulicami a v Central parku. Bolo to famózne, splnený sen,  veď behať po miestach, ktoré poznáte z filmov a zrazu ste tam.

 

K športu a k zdravému životnému štýlu sa snažím viesť aj naše deti. Posadím ich na bicykel a behám pri nich a oni len kričia: „Pridaj mamiiii, dobehni náááás 🙂